Aké sú najčastejšie chyby reči a čo pomáha s ich nápravou?

Hlas odmalička premieňame na slová. Logopédi nám radia nielen s ich správnou výslovnosťou. Prečo sa v ordinácii nezaobídu bez zrkadla? A aká je ich úloha u predčasne narodených detí?

Celosvetovo pribúda počet detí s poruchami reči. Dôvodov je viac – globálna zmena prostredia, zvyšujúci sa počet rizikových tehotenstiev, ktoré majú vplyv na vývoj mozgu dieťaťa vrátane jeho rečových a motorických centier. Zároveň sa ale zlepšuje diagnostika v tomto obore.

S každou poruchou reči sa pracuje inak a každá má svoje fázy, preto nie je účinné preriekavanie riekaniek a básničiek na základe rád z internetu.

Zrkadlo je hlavnou pomôckou mnohých logopédov. S klientom sedí oproti sebe a ten sa tak učí nielen pohľadom na ústa odborníka, ale aj vďaka zrakovej kontrole svojich úst.

Efektívnejšie je trénovať logopedické cvičenia krátko, ale často. Lepšie výsledky dosahujú deti, ktoré cvičia tri minúty každý deň, než tie, ktoré do cvičenia investujú dvadsať minút raz týždenne.

Až do siedmich rokov sa u dieťaťa vyvíja výslovnosť. Najskôr prichádza na rad hrubá motorika (chôdza, beh), po nej jemná (práca rúk a prstov) a nakoniec motorika najjemnejšia – motorika hovoridiel.

Väčšieho počtu chlapcov ako dievčat sa týkajú chyby reči.

Extrémny čas, ktorý deti trávia s mobilným telefónom či tabletom, má negatívny vplyv na rozvoj slovnej zásoby, schopnosť tvoriť vety aj im porozumieť. Ide totiž o pasívnu zábavu, počas ktorej mozog nemusí byť tak aktívny. Keď potom dôjde na skladanie puzzlí či maľovania, deti bývajú často motoricky nepokojné, až agresívne.

Predčasne narodeným deťom pomáha v neonatologických centrách klinický logopéd tým, že vysvetľuje personálu a mamičkám, ako stimulovať ústnu dutinu, aby sa bábätká naučili prehĺtať, prisať sa k prsníku či cumlíku a vďaka tomu prijímali potravu inak ako cez sondu.

Najčastejšie vady reči

Dyslália alebo patlavosť, kedy deti nevedia vyslovovať niektoré hlásky, je najrozšírenejšia porucha reči. Vplyv na ňu môže mať nesprávny rečový vzor z okolia alebo nevyzretá motorika hovoridiel, čo znamená nedostatočne pohyblivý jazyk, tvár a pery. Niekedy situáciu ovplyvňuje aj nevyzreté sluchové vnímanie či skrátená podjazyková uzdička.

Zajakavosť je závažná chyba reči, ktorá je úzko spojená s psychickým prežívaním. V súčasnej dobe odborníci už vedia, že obyčajná logopédia nestačí a je potrebný komplexný lekársky prístup vrátane starostlivosti psychológa.

Ľudia s afáziou strácajú, najčastejšie po cievnych príhodách, tzv. fatické funkcie, čo je schopnosť hovoriť, čítať, písať či počítať. Kliničtí logopédi využívajú pri učení fotky rodiny aj AfaSlovník, ktorý obsahuje fotografie predmetov v reálnom prostredí.

Deti s poruchami autistického spektra mávajú aj problémy s komunikáciou. Logopédi im najčastejšie pomáhajú rozvíjať tú sociálnu, čo je schopnosť nadviazať očný kontakt, keď niečo chcú. Mechanizmus učenia je založený na tom, že dieťa danú vec dostane, až keď sa na odborníka pozrie.

Pre dospelých s chybami reči je najväčšou výzvou trpezlivosť a posledná fáza, čo je automatizácia v bežnej reči. Zatiaľ čo deti opravujú rodičia, dospelý si musí správnosť strážiť sám a mnohokrát narazí na psychický blok, kedy sa hanbí, že okolie pozná, že sa preučuje.

Zdroj: www.novinky.cz

K téme

Vzťahy medzi matkou a dcérou – Prečo sú také zložité?

Boľavé bedrá môžu viesť k artróze! Prečo nás bolia a aké preventívne cviky na ne fungujú?